História klubu

Prvá lopta a prvý klub

Už v rokoch 1908 až 1910 sa v Bytči začal hrať neorganizovaný futbal. Hrali ho tovariši a učni na Rajčuli a pri Lipkách. V roku 1910 si založili svoju prvú jedenástku a hrávali s mužstvami z okolia Žiliny. Pod vplyvom českého trénera Štrupla mali na dresoch vyšitú slávistickú hviezdu.

Priekopníkom prvého futbalového diania bol Ján Hlucháň, ktorý za vlastné peniaze objednal aj prvú futbalovú loptu.

V roku 1912 založili bytčianski študenti prvý futbalový klub Nagybitcsei Futbal Club. Mužstvo hrávalo zápasy na Sihoti a pri Lipkách. Slávistickú hviezdu na dresoch nahradili čierno-biele pruhy. Klub hrával iba priateľské zápasy a jeho činnosť ukončila prvá svetová vojna, keď hráči museli odísť na front. Niektorí sa už nevrátili a ďalší prišli späť vo veľmi zlom zdravotnom stave.

Oživenie futbalu nastalo v roku 1919 založením nového Športového klubu Slovan. Hráči a funkcionári vybudovali prvé ihrisko s jednoduchými šatňami na pozemkoch Lothara Poppera na Sihoti. Na zápasy chodilo takmer 200 divákov a mužstvo nastupovalo proti klubom z Ostravy, Třinca, Karvinej, Martina či Púchova.

V auguste 1925 však povodeň zničila ihrisko a klub do roku 1927 prestal existovať. Po obnovení činnosti dosahovali futbalisti v rokoch 1929 až 1932 dobré výsledky. V roku 1930 vzniklo nové ihrisko pri Lipkách, no pre veľkú vzdialenosť od mesta ubudli diváci, odišli viaceré opory a klub opäť upadol.

Rapid, Slovan a nové ihrisko

V roku 1935 vznikol ďalší futbalový klub Rapid Bytča, ktorý založili robotníci zo zápalkárne. Mužstvo malo ihrisko na Rajčuli, na mieste dobytčieho jarmoku. Do roku 1936 hrávalo iba priateľské stretnutia, v rokoch 1936 až 1939 už pôsobilo v lige žilinských maloklubov.

V roku 1945 sa Rapid zlúčil so ŠK Slovan Bytča a klub prijal názov ŠK Veľká Bytča. Po dvoch rokoch sa vrátil k menu ŠK Slovan Bytča.

Už v roku 1940 sa začalo budovať nové ihrisko na mieste dnešného štadióna. Pozemok klubu daroval jeho majiteľ Lothar Popper a vznikla aj drevená krytá tribúna pre 200 divákov. Futbalisti sa prebojovali do divízie a zápasy navštevovalo 700 až 900 ľudí. V prvom ročníku skončili na piatom mieste, v ďalšom na siedmom. Tretí ročník prerušili vojnové udalosti.

V roku 1949 sa názov zmenil na Sokol Presná mechanika a v roku 1953 na Spartak Bytča. V rokoch 1957 až 1958 sa mužstvo dostalo do krízy, vypadlo z divízie a napokon skončilo až v druhej triede.

Návrat medzi silné mužstvá

Zlom prišiel v roku 1975, keď mužstvo už pod názvom TJ ZVL Bytča po sedemnástich rokoch vyhralo majstrovstvá Stredoslovenského kraja a opäť postúpilo do divízie. O postup sa snažilo päť rokov a viackrát mu chýbal iba posledný krok.

Až do roku 1993 sa v Bytči hrala Stredoslovenská divízia, teda II. Slovenská národná liga. V sezóne 1982/83 skončil tím TJ ZVL na poslednom, pätnástom mieste a zostúpil do krajského majstrovstva. Už v nasledujúcom ročníku však prehral iba dva z 26 zápasov a okamžite si vybojoval návrat do Stredoslovenskej divízie.

Po rozdelení Československa sa v Bytči hrala III. liga. Najväčším úspechom v histórii klubu bolo tretie miesto v sezóne 1994/95. Mužstvo predvádzalo divácky atraktívny futbal a tribúny boli plnšie než v predchádzajúcich rokoch.