Rozhovor s novým trénerom MFK Bytča U19 Jozefom Kútnym

15.9.2023

 Vráťme sa k začiatku vášho angažmán v MFK Bytča. Kto vás oslovil s ponukou na pozíciu hlavného trénera pri U19?

„S ponukou ma oslovil športový riaditeľ p. Lojdl.“

Môžete nám povedať viac o vašom futbalovom pozadí a doterajšej práci pri mládeži?

„Profesionálne som futbal nikdy nehral, najvyššia súťaž, kam som sa ako hráč dostal, bola na úrovni terajšej 5. ligy.

S trénovaním som začínal u dospelých ešte ako hrajúci tréner v oblastných súťažiach. Asi od roku 1999 som začal s trénovaním vo výkonnostnom futbale v Považskej Bystrici najskôr v žiackych kategóriách od U11 do U15 (v terajšom členení kategórií). Od roku 2005 som prešiel do kategórie mužov, a po dvoch rokoch som prešiel k dorasteneckej kategórii, kde som začal s mladším dorastom a plynule som pokračoval v staršom doraste. Po ďalších asi dvoch rokoch som prešiel znova do mužskej kategórie, kde som pôsobil cca tri a pol sezóny. Pri zmene majiteľa klubu v Považskej Bystrici a odhlásení mužstva dospelých zo súťaže pred jarnou časťou som s trénovaním v Považskej Bystrici skončil a dal som si od futbalu prestávku.

Po dvoch rokoch prestávky som dve sezóny trénoval dospelých v Prečíne (vtedajšia 4. liga), kde som súčasne v niektorých obdobiach trénoval aj dorast a prípravku.

Po ďalšej jednoročnej prestávke som potom začal trénovať deti v oblastnej súťaži v považskobystrickom okrese, najskôr starší dorast, následne kategórie U11,U13,U15-kde sa venujeme deťom, ktoré sa neuplatnili v Považskej Bystrici, resp. Púchove plus deťom, ktoré s futbalom iba začínajú a pomáhame im vrátiť sa do výkonnostného futbalu-tu som pôsobil až do príchodu do Bytče.“

Tréner MFK Bytča U19 Jozef Kútny

Dlho ste ponuku z Bytče zvažovali? Neodradilo vás pri rozhodovaní aj množstvo najazdených kilometrov na ihriská súperov, keďže výbery MFK BYTČA U19 a U17 hrajú skupinu „VÝCHOD“?

Oslovila ma myšlienka futbalovej akadémie Roberta Boženíka a tiež vízia ohľadom napredovania futbalu v Bytči v spolupráci s mestom.

„Po prvom kontakte som si stihol pozrieť ešte posledný zápas z minulej sezóny. V prvom momente rozhodovania bola pre mňa ale skupina Východ z časových dôvodov (cestovanie v kombinácii s počtom tréningových jednotiek v týždni potrebných na túto súťaž) veľmi ťažko akceptovateľná z dôvodu môjho pracovného vyťaženia v mojom zamestnaní.

Po telefonickom rozhovore a následnom stretnutí so športovým riaditeľom p. Lojdlom ma ale oslovila myšlienka futbalovej akadémie Roberta Boženíka a tiež vízia ohľadom napredovania futbalu v Bytči v spolupráci s mestom.

Po následnom stretnutí už v trojici so športovým riaditeľom p. Lojdlom a trénerom p. Weberom, kde ma oboznámili s predpokladaným kádrom pre nastávajúcu sezónu, som sa rozhodol ponuku prijať. Keďže som prichádzal do mne neznámeho prostredia, dohodli sme si nielen spôsob spolupráce s oboma trénerskými kolegami, ale aj určitú formu výpomoci. Napríklad, že tréner Weber mi bude prvé dva-tri mesiace asistovať, pretože jednak hráčov poznal a tiež poznal ich tréningové zaťaženie v minulej sezóne, aby som sa vyhol zbytočným chybám v tréningovom procese. Rátal som s tým, že si v priebehu prvých dvoch-troch mesiacov upravím svoje pracovné a osobné povinnosti tak aby som sa mohol trénovaniu venovať tak, ako si to predstavujem.“

Aké boli vaše prvé dojmy z tímu, keď ste nastúpili na novú pozíciu trénera U19 v MFK Bytča?

„Pri rozhodovaní o prijatí ponuky na trénovanie som si na internete pozrel štatistické údaje starších aj mladších dorastencov, jednak tímové, ale aj jednotlivých hráčov o ktorých som predpokladal, že budú v kádri na túto sezónu, takže som približne vedel, čo nás čaká.

Technicky bola väčšina hráčov na tom veľmi dobre, problémy som videl v oblasti taktiky a kondície, ale toto vyplýva aj z toho, že je dosť veľký rozdiel v týchto oblastiach medzi starším a mladším dorastom a v súčasnom kádri staršieho dorastu nezostal z minuloročných starších dorastencov nikto. Okrem dvoch hráčov všetkým ostatným skončil dorastenecký vek a už sú vrátane tých dvoch v kádri dospelých.

Čo ma však prekvapilo, bol prístup hráčov k tréningovému procesu v tom zmysle, že takmer celá príprava bola obmedzovaná prázdninovými dovolenkami hráčov, akoby si ani neuvedomovali, akú súťaž hrajú a čo to obnáša. Dokonca sme museli odvolať prvý prípravný zápas, lebo sme nemali dostatok hráčov. Nikto z hráčov v kádri si zrejme neuvedomoval, že by mali byť výstavnou skriňou tohto klubu. V tejto oblasti nás čaká zrejme najviac práce.“

V minulej sezóne skončil výber U19 ako nováčik súťaže nad očakávania na 5. mieste. Vy ste v lete začali budovať mužstvo U19 prakticky od základov. Aké ciele ste si s vedením stanovili, keď ste prichádzali na pozíciu trénera U19 MFK Bytča?

„Minuloročné umiestnenie staršieho dorastu považujem skromne povedané za prinajmenšom obdivuhodné a všetkým, ktorí majú na ňom zásluhu (hráčom, trénerom, vedeniu) patrí môj obdiv.

Tohtoročný káder tvoria hráči narodení v roku 2006, pričom hrať môžu hráči narodení v roku 2005, ale my nemáme v kádri ani jedného s výnimkou dvoch hráčov z kádra mužov, ktorí nám chodia v prípade možnosti vypomáhať.

Z toho vyplynul cieľ, aby sme sa vyhli bojom o záchranu a pripravili dobre hráčov pre ďalšiu sezónu, v ktorej by mal káder zostať pohromade, aby sme v tejto ďalšej sezóne bojovali o čelo tabuľky.“

Aké boli vaše ciele a očakávania, ktoré ste si dali vy osobne?

„Ja osobne som nemal stanovené ciele, pretože som nepoznal hráčov, ani súťaž. Toto ma čaká po skončení jesennej časti, keď budem viac vedieť o hráčoch a súťaži.

Dovtedy sú ciele klubu aj mojimi cieľmi, či ich dokážeme napĺňať ukáže čas. Zatiaľ sa nám to nedarí.“

Poďme do súčasnosti. Ako hodnotíte doterajší priebeh sezóny? U19 výber síce prehral päť z prvých šiestich zápasov, vždy však o jediný gól s výnimkou zápasu s Popradom (1:6), ktorý podľa všetkého tak ako Tatran Prešov minulú sezónu bude hrať „svoju“ ligu. Mali tieto zápasy nejakého spoločného menovateľa? Štyri prehry o gól - nebolo to skôr o „hlavách“ ako o výkone?

„Po priebehu prípravy ma vstup do súťaže neprekvapil. Pravdou ale je, že z môjho pohľadu sme ani pri jednej zo spomínaných jednogólových prehier herne neboli horší od súpera. Zakaždým nám však k lepšiemu výsledku niečo chýbalo. Niekedy to bola väčšia túžba po víťazstve, inokedy hrubá individuálna chyba, hrubá taktická chyba. Jednoducho povedané nevieme vyhrávať. Niektorí naši hráči si chodia zahrať a nie vyhrať. Keď si ale pozrieme jarné výsledky nášho mužstva z minulej sezóny (v prvých trinástich kolách dvanásť prehier, dve víťazstvá v posledných dvoch kolách), tak by to nemalo byť prekvapujúce pre nikoho zainteresovaného.

Po priebehu prípravy ma vstup do súťaže neprekvapil. Pravdou ale je, že z môjho pohľadu sme ani pri jednej zo spomínaných jednogólových prehier herne neboli horší od súpera.

V tejto oblasti stojí predo mnou, ale aj pred hráčmi zrejme najväčšia výzva popri zvýšení úrovne trénovanosti jednotlivca a mužstva. Naučiť sa vyhrávať a nie chodiť si zahrať. Mať vieru vo vlastné schopnosti a vedieť, že zápasy vyhrávajú tí, ktorí v danom momente urobia pre víťazstvo viac ako súper, bez ohľadu na to, či máte viac z hry alebo nie, či prší alebo je príliš teplo, či sú okolnosti s vami alebo proti vám.

Čo sa týka zápasu s Popradom tiež to herne nevyzeralo na taký debakel, ale súper bol oveľa lepší v detailoch v šestnástkach, naviac sme po taktických chybách dostali tri góly od 33. do 44 min. a proti tomuto súperovi v jeho terajšej pohode sme pri našej súčasnej výkonnosti na zvrat nemali schopnosti.“

Hovorí sa, že jedna lastovička leto nerobí, ale mohol by byť ostatný zápas s Lokomotívou Košice označiť ako zlomový? Zodpovedal výkon rozdielu s akým skončil zápas (pozn. MFK Bytča rozdrvil Lokomotívu Košice na jej štadióne 7:1)

„Či bude zlomový ukážu ďalšie kolá, ale minimálne nám ukázal, že keď dokážeme dodržať to čo si povieme v šatni, keď bojujeme aj jeden za druhého, sústredíme sa každý z nás iba na to, čo máme každý na svojom mieste v danom zápase urobiť a nenecháme sa vyrušovať rôznymi inými vplyvmi, ktoré sa nás budú vždy snažiť vyrušovať v našej koncentrácii, tak dokážeme aj my vyhrávať zápasy, pretože herné schopnosti v tejto súťaži na to máme.

Čo sa týka priebehu zápasu predpokladám, že súper nás vzhľadom k postavenie v tabuľke podcenil, my sme dobre začali dali sme relatívne rýchlo dva góly po polhodine sme pridali tretí a domáci sa potom už ťažko dostávali do zápasu. Nevyhli sme sa síce tradičnej chybe pri štandardnej situácií súpera, ale na začiatku druhého polčasu sme pridali štvrtý gól a vtedy je už pre súpera ťažké niečo zo zápasom urobiť. Naviac vzhľadom na to, že sme asi boli „hladní“ po víťazstve sme neprestávali hrať a pridali sme aj ďalšie góly.

Teraz bude dôležité, okrem toho, že by sme si mali uvedomiť že dokážeme vyhrávať, aby nám zase na druhú stranu „nenapršalo do nosa“.“

Ktorý z hráčov vás v príprave a v úvodných kolách zaujal?

„Tu by som nerád niekoho vyzdvihoval alebo zatracoval, na to som pri mužstve ešte krátky čas. Potrebujem hráčov lepšie spoznať najmä po ľudskej stránke. Po futbalovej už nejaké poznatky mám, hráči si tiež musia zvykať na mňa, na väčšiu tréningovú záťaž. Naviac hráči majú v mužstve rôzne úlohy, rôznu mieru zodpovednosti, raz potiahnu jedni potom zase iní. Zápasy vyhráva alebo prehráva vždy mužstvo ako celok spoločne s trénerom.“

V mládežníckych výberoch MFK Bytča sa profiluje čoraz viac hráčov, ktorí majú potenciál mať štatút „profi“. Aké rady by ste dali mladým hráčom, ktorí snívajú o tom, že raz budú hrať profesionálny futbal?

„V prvom rade by som im prízvukoval slušnosť, pokoru, úctu a rešpekt k spoluhráčom a všetkým ľuďom v klube, taktiež k súperovi.Toto sa mi najmä pre dnešnú generáciu mladých ľudí javí ako najdôležitejšie.

V druhom rade uvedomiť si, že je to dlhodobá tvrdá práca, nenechať sa na tejto ceste znechutiť, lebo nie vždy budú len dobré dni. Budú aj také, keď ste „dole“ a nedarí sa, najmä vtedy pomôže len tvrdá práca. Dobrým hráčom sa nikto nestal za týždeň, mesiac ani rok.

Nepoznám hráča, ktorému by sa v kariére len darilo, naopak poznám prípady, že hráč mal už tej driny „plné zuby“, chcel to vzdať a za pol roka bol v 1. lige a o nejaký čas „klopal“ dokonca na dvere reprezentácie alebo pokračoval v kariére v zahraničí.

Hranica medzi úspechom a neúspechom je vo futbale tak ako nakoniec v každej profesií veľmi úzka.

V treťom rade by som najmä na mladých hráčov-študentov apeloval, aby v žiadnom prípade nezanedbávali štúdium, pretože futbalom život nekončí. Môžu prísť vážne zranenia, či choroby. Určite raz príde koniec futbalovej kariéry a vzdelaný, pracovitý hráč má v takom prípade menšie problémy pri zaradení sa do „civilného“ života. Teraz totiž nemajú žiadne iné povinnosti ako dobre sa učiť a poctivo trénovať. Keď sa raz osamostatnia od rodičov, prídu vlastné rodiny, deti a zrazu bude tých povinností oveľa viac a už nebude na štúdium a tréning toľko priestoru ako je teraz.

Tiež je dôležité si uvedomovať, že nie všetci môžeme skončiť na tom najvyššom futbalovom poschodí-reprezentácia, zahraničie, 1.liga, ale každý z nás sa ale môže mať vďaka svojmu milovanému športu v živote lepšie ako bez neho. Profesionálne alebo poloprofesionálne kluby sú totiž aj v druhej a tretej lige a z vlastnej skúsenosti viem, že o pokorného a slušného hráča s primeranými schopnosťami je vždy veľký záujem.“